Na čo pekári upozorňovali počas roka 2018 v médiách

Slovenskí pekári sa spájajú

Desaťročia sa slovenskí pekári združovali v štyroch organizáciách – Slovenskom zväze pekárov, cukrárov a cestovinárov, Cechu pekárov a cukrárov regiónu západného Slovenska, Cechu pekárov a cukrárov východného Slovenska či v Únii priemyselných pekárov SR. „Zväzy fungovali samostatne, aj keď nám všetkým išlo v konečnom dôsledku o to isté – o budovanie dobrého mena slovenského pekárenstva a záchranu tohto tradičného remesla. Dlhé mesiace sme rokovali, kým sme dospeli k jednoznačnému záveru: stovky pekárov z týchto rozdrobených organizácií sa spoja do jednej – Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov. A som rád, že sme sa na spojení dohodli symbolicky na akcii venovanej slovenskej gastronómii – Danubius Gastro 2018,“ približuje Vojtech Gottschall, predseda Rady pekárov a cukrárov Slovenska, s tým, že Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov bude teda po novom zastupovať drvivú väčšinu pekárenského sektora na Slovensku. Prostredníctvom účasti v jednej silnej organizácii chcú pekári spoločne vzdelávať ľudí, a to nielen v pekárenskom sektore, podnikať kroky na opätovné oživenie tradícií nášho pekárenstva, zachrániť trh pred dovozom pečiva zo zahraničia, spomaliť rýchly trend rastu dopekaného pečiva, a zároveň jednotne vystupovať s požiadavkami smerovanými či už vláde, Bruselu, dodávateľom alebo odberateľom.

Vláda musí zastaviť devastáciu pekárskeho odvetvia

Pekári navrhujú vláde, aby sa pri novelách zákonov inšpirovala Francúzskom, ktoré na devastáciu tamojšieho pekárenského segmentu reagovalo prijatím nového zákona o potravinách. Zákonom chce svojim farmárom poskytnúť lepšie podmienky pri predaji ich výrobkov do maloobchodných sietí. Podľa návrhu by Francúzi mali zvýšiť minimálne odbytové ceny potravín, keďže francúzski farmári sa už dlhodobo vláde sťažovali, že supermarkety medzi sebou bojujú o zákazníka na ich úkor a ceny za ich výrobky tlačili neustále nadol. Na rovnaký problém deformácie trhu už roky vládu upozorňujú aj slovenskí pekári. Kvôli zlej situácii v odvetví poslala Rada pekárov, ktorá združuje 12-tisíc pekárov z celého Slovenska, vláde materiál konkrétnych opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia v pekárenskom sektore. Hlavným bodom zostáva nutnosť aktualizácie ekonomicky oprávnených nákladov, t. j. minimálnych výrobných nákladov.

Tento komplexný dokument sa pekári rozhodli predložiť nielen Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ale i vláde Slovenskej republiky. Týmto dokumentom zároveň žiadajú o pomoc pri nastavovaní férových podnikateľských podmienok na trhu a záchrane pekárskeho remesla. Materiál preto stanovuje na základe podkladov od Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva z roku 2014 takzvané ekonomicky oprávnené náklady, t. j. minimálne náklady za rok 2017, za ktoré sú v súčasnosti pekárne v priemere schopné vyrábať chlieb a rožky. „Slovenskí pekári a prvovýrobcovia žiadajú vládu SR o podporu základnej logiky podnikania – a to, aby sa pekárenské výrobky nesmeli predávať pod výrobné náklady, čo dnes priamo zakazuje platný zákon o cenách. Avšak v legislatíve chýbajú konkrétne nástroje vymožiteľnosti tohto princípu,“ uviedol predseda Rady pekárov SR Vojtech Gottschall.

Reakcia pekárov na sociálny balíček: Žiadame vládu o férové podnikateľské prostredie

Na margo schválenia sociálneho balíčka pekári poslali vláde výzvu o pomoc pri nastavovaní férového podnikateľského prostredia. Nakoľko od začiatku mája 2018 vláda odklepla zvýšenie príplatkov za prácu v noci, cez sviatok či víkendy, pekári sa obávajú, že to povedie k výraznému nárastu mzdových nákladov slovenských pekární. Napriek tomu, že vláda prišla s kompromisným riešením a príplatky oproti pôvodnému návrhu nebudú rásť tak dramaticky, pekári opäť pripomínajú, že tento krok nestačí. Žiadajú, aby sa legislatívne upravili minimálne odbytové ceny, ktoré budú odrážať ekonomicky oprávnené náklady na výrobu a distribúciu pekárenských výrobkov. A teda, že sa ceny chleba a rožkov budú odrážať od skutočných nákladov, ktoré sa na ich výrobu vynaložili. „Toto je pre pekárov alfa a omega. Zvýšenie príplatkov sa nám pri rokovaniach s niektorými nadnárodnými reťazcami doteraz neporadilo premietnuť do odbytových cien. Od 1. mája 2018 tak budú mať viacerí pekári na Slovensku existenčný problém,“ upozorňuje Vojtech Gottschall, predseda Rady pekárov SR, s tým, že zároveň súhlasí s prísnejším zákonom o neprimeraných obchodných podmienkach, ktorý len pred pár dňami predstavil agrorezort. Pekári sa preto spoliehajú, že táto novela by mohla byť prvým krokom smerom k nastaveniu férových obchodných podmienok.

Nová právna úprava z dielne agrorezortu má okrem iného priniesť kratšie lehoty na uhrádzanie faktúr – pekári by tak mali po novom za svoje výrobky dostať zaplatené do 15 dní. Zároveň by sa mali eliminovať skryté poplatky, ktoré často pekárov pri predaji výrobkov do reťazcov zbytočne pripravovali o zisk. „Vyvážené podnikateľské prostredie je základom fungujúcej ekonomiky každého štátu. Musíme skonštatovať, že veľmi oceňujeme tvrdší zákon o neprimeraných obchodných podmienkach, keďže pekári dlhodobo v obchodných vzťahoch zastávajú pozíciu slabšieho a často musia pristúpiť na podmienky, do ktorých ich odberateľ dotlačí. Stále však trváme na tom hlavnom – aby sa legislatívne upravili minimálne odbytové ceny, ktoré budú odrážať ekonomicky oprávnené náklady na výrobu a distribúciu pekárenských výrobkov,“ uviedol predseda Rady pekárov SR Vojtech Gottschall.

Pekári vláde: S príplatkami pre ľudí súhlasíme, no začnite už rokovať o úprave zákona o cenách

Vďaka dohode rezortu práce so zamestnávateľmi uvidia pracujúci na výplatných páskach viac v dvoch fázach – od začiatku mája tohto roka a od mája budúceho roka. Aj napriek tomu, že zvýšenie príplatkov nie je také dramatické, ako sa pôvodne očakávalo, slovenskí pekári združení v Rade pekárov SR hovoria, že vláda stále nevyriešila roky starý problém – neaktuálny zákon o cenách. Práve ten má totiž určovať, za aké minimálne ceny môžu predajne a obchodné reťazce odkupovať základné pekárenské výrobky ako chlieb či rožky. „Rada pekárov SR avizovala vo svojich pripomienkach k predkladanému návrhu, že akékoľvek zvýšenie príplatkov bude musieť byť vykompenzované zvýšením vstupnej ceny výrobkov. A to tak, že sa legislatívne upravia minimálne odbytové ceny chleba a pečiva, t. j. ceny sa budú odrážať od skutočných nákladov, ktoré máme na výrobu. Tie, o ktorých hovorí aktuálna legislatíva, sú štyri roky staré a ďaleko za skutočnými nákladmi. Ak sa nič nezmení, tradičné slovenské pekárstvo skončí a čerstvé výrobky nahradia výrobky z dovozu či mrazené polotovary,“ hovorí predseda Rady pekárov SR Vojtech Gottschall. Slovenskí pekári už dlho hovoria, že majú čoraz väčší problém absorbovať nízke odbytové ceny, každoročne sa zvyšujúcu minimálnu mzdu,  rast cien vstupov a najnovšie aj vyššie príplatky. Neaktuálnosť zákona o cenách ich výrazne brzdí vo vyjednávaniach o dodávkach základných pekárenských výrobkov – chleba a pečiva – do niektorých obchodných reťazcov. Za súčasného legislatívneho stavu je úprava ich cien závislá od dohody dodávateľa s odberateľom, pričom štát do tejto cenotvorby nezasahuje, no v rokovaniach sú pekári často neúspešní. Pekári preto požadujú spomínanú cenovú reguláciu.

Výroba v pekárňach počas veľkonočných sviatkov výrazne vzrastie

S Veľkonočnými sviatkami sa tradične spája väčší nápor práce u slovenských pekárov. Viac práce začínajú pekári pociťovať necelý týždeň pred samotným Veľkonočným pondelkom. „Objednávky v týchto dňoch stúpajú priemerne o 30 – 40 percent. A čím sme bližšie k Veľkonočnému pondelku, narastajú aj o 100 percent,“ opisuje situáciu Vladislav Baričák, člen Rady pekárov SR a predseda Únie priemyselných pekárov SR. Podľa jeho slov je najväčší záujem nielen o klasické rožky a chlieb, no zároveň aj o jemné pečivo či klasický sendvič, známy ako veka. „Doba priniesla to, že ľudia čoraz menej pečú doma a radšej si kúpia už hotové koláče. Avšak to, čo doba nezmenila, sú tradície – každý rok počas Veľkej noci rekordne rastie záujem o sendvič, z ktorého sa pre ‚šibačov‘ pripravujú tradičné chlebíčky, no zároveň o jemné veľkonočné pečivo, tradičné barančeky a sladké mazance,“ približuje Vladislav Baričák. Každý deň pritom zo skladov vychádzajú autá s tonami čerstvého i trvanlivého veľkonočného pečiva. Pekári sú v práci aj počas samotných sviatkov, keďže v mnohých prípadoch funguje výroba nepretržite. Doma sú pekári poobede pred Veľkým piatkom a v nedeľu pred Veľkonočným pondelkom. „Obchody sú cez sviatky zatvorené, no naši pekári idú počas nich napoludnie do práce. Nasledujúci deň sa totiž obchody otvárajú a ľudia si budú chcieť kúpiť čerstvé pečivo, ktoré pre nich napečieme,“ dodáva Vladislav Baričák, člen Rady pekárov SR a predseda Únie priemyselných pekárov SR.

Pekári nevyužijú výnimku od vlády. Príplatky dajú ľuďom v plnej výške

Od začiatku mája tohto roka začínajú platiť vyššie príplatky za prácu v noci, cez sviatok a počas víkendov. Práve pekári patria do segmentu, ktorý si mohli v rámci tohto povinného zvyšovania príplatkov uplatniť výnimku cez tzv. derogačnú klauzulu. Tú si firmy môžu upraviť v kolektívnej, resp. pracovnej zmluve so zamestnancom. Umožnila by tak pekárom neplatiť zákonom nariadenú výšku príplatkov, ale nižšiu. „Túto možnosť sa väčšina priemyselných pekárov, a teda tých, ktorí zamestnávajú najväčší počet ľudí v tomto segmente, rozhodla nevyužiť. Uvedomujeme si, že stav pekárenského sektora je zlý, mzdy patria medzi najnižšie v potravinárskom priemysle a zároveň máme kritický nedostatok zamestnancov. Našich ľudí chceme lepšie zaplatiť,“ hodnotí dôvody Vladislav Baričák, predseda Únie priemyselných pekárov SR.

Príplatky budú stáť podľa prepočtov slovenský pekárenský sektor 24 miliónov eur. Pre ilustráciu treba dodať, že dnes je hodinová cena práce v pekárenskom segmente vyčíslená v priemere na 5 eur, pričom po zavedení príplatkov v extrémnych prípadoch - kombinácia práce v noci a v nedeľu, ktorá je zároveň sviatok - hodina práce narastá až trojnásobne, čo predstavuje hodinovú sadzbu až 15 Eur. „Toto je pre pekárov ekonomicky likvidačné, výroba v tieto dni bude vysoko stratová. Našim cieľom preto je akceptovanie ekonomicky oprávnených nákladov, teda výrobných nákladov, zo strany viacerých zahraničných reťazcov, ktorí nás tlačia s odbytovými cenami hlboko do straty. Je predsa absolútne legitímne si za výrobky pýtať minimálne takú cenu, ktorú my zaplatíme pri výrobe,“ hodnotí Vladislav Baričák.

Podľa aktuálnych verejne dostupných údajov z účtovných závierok za rok 2017 zároveň vyplýva, že dvadsiatka najväčších hráčov na trhu dohromady vykázala vysokú stratu, až 831 000 eur. No oficiálne dáta o výsledkoch hospodárenia v oblasti výroby pekárskych výrobkov hovoria, že produkcia dosiahla výnosy viac ako 7 miliónov eur. „Aby sme dokázali vyčísliť objektívny skutkový stav, musíme ešte komunikovať so Štatistickým úradom SR, aby sme zistili, ktoré subjekty sú do štatistiky zahrňované tak, aby nedochádzalo ku skresľovaniu dosiahnutého hospodárskeho výsledku v segmente čerstvej pekárenskej výroby,“ spresňuje šéf Únie priemyselných pekárov SR Vladislav Baričák. Najmä kvôli tomuto zlému stavu v segmente pekári aj naďalej pokračujú v rokovaniach s vládou.

Neakceptácia nákladov pri rokovaniach s odberateľmi donútila slovenských pekárov žiadať v novele zákona o neprimeraných obchodných podmienkach o spresnenie definície výrobných nákladov na ‚ekonomicky oprávnené náklady‘, ktoré jasne definuje Zákon o cenách č. 18/1996. Fakt, že jeho podmienky sa musia sprísniť, uviedlo aj samotné Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR na návšteve v nitrianskej pekárni minulý týždeň.

Na čele Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov je nová tvár

Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov má novú predsedníčku. Je ňou dlhoročná skúsená manažérka z pekárenskej oblasti Tatiana Lopúchová. Zvolilo ju sedemčlenné predsedníctvo organizácie.

Jednou z jej kľúčových úloh bude zosúladenie aktivít všetkých pekárenských organizácií na našom trhu pod hlavičku Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov, keďže dodnes sa pekári združujú, okrem slovenského zväzu, v ďalších troch profesijných združeniach – Únii priemyselných pekárov SR, Cechu pekárov a cukrárov západného Slovenska a Cechu pekárov a cukrárov východného Slovenska. Už dlhšiu dobu sa zjednocuje spoločná reč a spoločné záujmy slovenských pekárov, nakoľko do zväzu už vstúpili všetky tri spomínané organizácie ako korporátni členovia.

Slovenskí pekári budú monitorovať obsah akrylamidu vo výrobkoch

Obsah akrylamidu v potravinách sa má znížiť na minimum. Chce sa o to postarať Európska komisia, ktorá pre spoločnosti podnikajúce v potravinárstve vydala špeciálne nariadenie o jeho regulácii, ktoré je platné od 11. apríla 2018.

Nariadenie sa vzťahuje na firmy v Európe, ktoré sa zaoberajú výrobou smažených či pečených výrobkov. Týka sa teda aj slovenských pekárov, ktorí na trh dovážajú pečené chleby, rožky či iné pečivo. Akrylamid je známy tým, že dodáva potravinám typickú chuť, vôňu či vzhľad. „Je bežnou súčasťou vysmážaných a pečených potravín, pričom sa tvorí z cukrov a aminokyselín, ktoré sa v mnohých potravinách vyskytujú prirodzene. Môže ísť o kávu, zemiaky či obilniny. Jeho výskyt sa v potravinách nedá na sto percent odbúrať,“ hovorí Vladislav Baričák, predseda Únie priemyselných pekárov SR a viceprezident Rady pekárov SR, ktorá na Slovensku zastupuje 12-tisíc zamestnancov v pekárenskom sektore.

Pekári s týmto nariadením súhlasia a považujú ho za dobrý krok. „Sme radi, že naše výrobky budú kontrolované. Je aj v našom záujme, aby sme na trh dodávali tie najkvalitnejšie produkty. Povinnosťou každého priemyselného pekára bude pravidelný monitoring obsahu akrylamidu vo svojich výrobkoch a evidencia jeho množstva v jednotlivých výrobkoch. Ak sa prekročí referenčná hodnota, t. j. najvyššia prípustná hranica, výrobca bude musieť zabezpečiť opatrenia,“ približuje Vladislav Baričák, pričom dodáva, že priemyselní pekári pokrývajú až 70 percent trhu.

Na základe európskeho nariadenia teda musia potravinárske spoločnosti pravidelne analyzovať podiel akrylamidu vo svojich výrobkoch, pričom ich budú kontrolovať štátne úrady. Frekvenciu analýz si stanovuje každý výrobca sám, úrady ich budú vykonávať raz ročne.

S informáciou, že akrylamid môže byť škodlivý pre zdravie, prišiel Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) v roku 2015, jeho výskyt v potravinách sa však sleduje už od roku 2002. Úrad pritom uvádza, že akrylamid, ktorý vzniká pri teplote nad 100 °C, môže mať karcinogénne účinky. Podľa odborníkov sa akrylamid najčastejšie vyskytuje v čipsoch, hranolčekoch, sušienkach či krekroch.

Slovenských pekárov a domácich maloobchodníkov spojila iniciatíva Poctivý obchod

Slovenskí pekári sú už dlhodobo na chvoste ekonomického vývoja. Oficiálne štatistiky potvrdzujú, že pekárne sú najmenej ziskovou súčasťou potravinárskej výroby. Niektoré zahraničné obchodné reťazce totiž zneužívajú svoje dominantné postavenie na slovenskom trhu a diktujú ceny, ktoré nepokryjú ani len výrobné náklady pekárov. Vzhľadom na túto alarmujúcu situáciu sa rozhodli zástupcovia slovenských pekárov a Zväzu obchodu SR, ktorý združuje predovšetkým slovenských obchodníkov, k podpisu Memoranda o poctivom obchode. Má pomôcť férovému podnikaniu v potravinárskej výrobe.

Nová iniciatíva „Poctivý obchod“, na ktorej sa pekári so Zväzom obchodu SR dohodli, má zmeniť tento negatívny trend.  Na základe zverejnených kritérií budú pekári hodnotiť ekonomické správanie jednotlivých odberateľov pekárenských výrobkov. Iniciatíva je súčasťou Memoranda o poctivom obchode, zameranom na vzájomnú podporu obchodných aktivít a vzťah prvovýrobcov či dodávateľov, združených v Rade pekárov a obchodníkov, združených vo Zväze obchodu SR.

Memorandum podpísali zástupcovia Únie priemyselných pekárov a Zväzu obchodu SR. V duchu memoranda sa Rada pekárov Slovenskej republiky zaväzuje vyvíjať maximálne úsilie pri transparentnom zdôvodnení predajnej ceny a cenových návrhov pekárenských výrobkov, konštantnú podporu slovenských obchodov a obchodných sietí vo vzťahu ku spoľahlivosti, kvalite a dostupnosti slovenských pekárenských výrobkov a  vytvorenie spravodlivých obchodných podmienok pre všetkých odberateľov. Zväz obchodu SR bude podporovať a propagovať slovenských prvovýrobcov pekárenských výrobkov, spolupracovať pri tvorbe cenových dohôd a rešpektovať a dodržiavať ustanovenia platného Zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny.

Zväz obchodu SR však považuje za potrebné v tejto súvislosti upozorniť, že podnikateľské prostredie pre sektor obchodu sa takisto zatiaľ nezlepšuje, ale vo viacerých smeroch skôr komplikuje. Obchodníci dlhodobo upozorňujú na problémy ohrozujúce a neúnosne zaťažujúce všetkých podnikateľov a zamestnávateľov v odvetví vyplývajúce z viacerých už platných zákonov, ale aj pripravovaných platných noriem. Ide napr. o neprimerane vysoké sadzby pokút pre maloobchodné potravinárske prevádzky. Takéto sankcie, ktoré zostali aj v novele Zákona o potravinách, majú priam likvidačné účinky najmä na malých a stredných podnikateľov.

Slovenskí pekári vyčíslili reálne dosahy sociálneho balíčka a tvrdia, že víťazom je štát, nie zamestnanec

Slovenskí pekári vyčíslili prvé dôsledky sociálneho balíčka. V rámci vlastnej štúdie, ktorú realizovali počas mája tohto roka, sa zamerali na zistenie percentuálneho zvýšenia celkových nákladov na výrobu pekárenských výrobkov. Štúdia Správa o ekonomických dopadoch legislatívnych opatrení uvádza, že celkové náklady sa pekárom zvýšili priemerne o 11 percent. Pri väčšine pekární sa tak mzdové náklady dostali na hranicu 50 percent z celkových výrobných nákladov. „Nejde pritom len o priame zvýšenie mzdových nákladov, ale aj o zvýšenie nákladov na ďalšie tovary a služby zo strany našich dodávateľov, keďže aj tým sa zvýšili ich vlastné, predovšetkým personálne náklady,“ zdôvodnila Tatiana Lopúchová, predsedníčka Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov.

Pod vplyvom zvýšenia minimálnej mzdy pekári očakávajú dosah zvýšenia nákladov na úrovni 12 – 14 percent do konca roku 2018. Najväčší percentuálny nárast v máji pritom zaznamenali pri agentúrnom zamestnávaní. Tam sa im náklady zvýšili pod vplyvom sociálneho balíčka až o 70 – 100 percent za hodinu práce.

Pekári však naďalej upozorňujú, že sa im nepodarilo zvýšené náklady pretaviť do odbytových cien. Prevažne zahraničné reťazce odmietajú odoberať pečivo za vyššie ceny, do ktorých sú pretavené náklady zo sociálneho balíčka. Avšak bez podstatného zvýšenia cien výrobkov nie je možné, aby došlo k avizovanému efektu sociálneho balíčka – a to k zvýšeniu čistých príjmov zamestnancov. Z dôvodu prehlbujúcej sa straty totiž pekári budú prinútení pristúpiť ku kráteniu alebo dokonca k rušeniu motivačných zložiek miezd, ktoré majú nenárokovateľnú povahu, ako aj ostatných poskytovaných benefitov. „Výsledkom bude situácia, keď zamestnanec dostane rovnakú mzdu ako pred účinnosťou novely Zákonníka práce a všetky zvýšené náklady v podobe odvodov budú pekárne odvádzať výlučne štátu, ktorý sa tak stáva jediným finančným beneficientom legislatívnych zmien,“ uvádza sa v prieskume. To tiež znamená, že zamestnávatelia v oblasti pekárenskej výroby strácajú posledné možnosti zvýšiť atraktivitu pekárenského povolania a remeslo tak pomaly zaniká, keďže stráca akúkoľvek perspektívu.

Chlieb a pečivo musia byť drahšie pre sociálny balíček, výrazné sucho a rast cien surovín

Nepriaznivá klíma v Európe spôsobila tento rok výrazný výpadok pšenice a pšeničnej múky. Sucho v Nemecku a Taliansku či každodenné dažde v Poľsku spôsobili, že väčšina produkcie smeruje do týchto krajín, pričom ceny obilnín výrazne narástli pre všetkých európskych odberateľov. Situácia sa negatívne dotkne aj slovenských pekárov.

Tí už dnes počítajú s rastom cien obilia na našom trhu o 25 až 30 %. „Múka je pre pekárov základnou surovinou pri výrobe výrobkov, preto je nevyhnutné, aby sa takýto výrazný nárast jej ceny premietol do konečných cien. Už v septembri by sme mali definitívne vedieť, o koľko presne nám náklady vzrástli,“ priblížila Tatiana Lopúchová, predsedníčka Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov, pričom upozorňuje na jeden dôležitý fakt. Slovenskí pekári budú musieť prehodnocovať odbytové ceny, pričom žiadajú odberateľov aj o úpravy cien na pultoch. Dôvodom sú okrem pšenice aj ďalšie drahšie vstupy do výroby. „Ceny surovín v súčasnosti tvoria tretinu z celkových nákladov na výrobu, mzdové náklady asi 40 % a približne 16 % nákladov pripadá na prepravu pečiva. Práve preprava je veľmi dôležitou súčasťou pekárenskej výroby. Každý deň z pekární odchádzajú desiatky dodávok, ktoré zásobujú predajne. Pritom cena pohonných látok vzrástla za prvý pol rok o viac ako 7 %,“ vypočítava Tatiana Lopúchová.

Drahšie vstupy na výrobu v kombinácii s neúmerne rastúcimi osobnými nákladmi sú pre slovenských pekárov ekonomickou nočnou morou. Už v tomto roku došlo k zvýšeniu príplatkov v rámci sociálneho balíčka, no od nového roka sa opäť zvyšuje minimálna mzda, ktorá určí ďalší rast príplatkov za prácu v noci, cez víkendy a sviatok v rámci druhého kola sociálneho balíčka, ktoré nastane 1. mája 2019.

Zamestnanci v pekárňach budúci rok odpracujú 43 % času v noci, 15 % času v sobotu a 17 % pracovného času v nedeľu, pričom v prípade kumulácie viacerých príplatkov (práca v noci, zároveň cez víkend, na ktorý pripadá sviatok – pozn.) môže cena práce na jedného zamestnanca narásť až trojnásobne. „Z našich prepočtov nám vyplýva, že v takýchto dňoch by mal napríklad základný 1-kilogramový chlieb stáť až 3 eurá, inak bude každý pekár pri takejto výrobe vo veľmi hlbokej strate. Práve preto sme nútení rokovať o navýšení odbytových cien. Inak hrozí slovenským pekárom od nového roka kolaps vo výrobe,“ uzavrela Tatiana Lopúchová.

Rozhovor s Tatianou Lopúchovou pre HN Agro:

Čo spôsobia pekárom príplatky v rámci sociálneho balíčka a aký budú mať vplyv na spotrebiteľov?

Príplatky za prácu v noci, cez víkendy a sviatky sú v kombinácii s neustálym rastom minimálnej mzdy pre pekárov nákladom, ktorý sa nám čoraz náročnejšie darí pretaviť cien, nakoľko podľa našich prepočtov dnes tvoria mzdové náklady polovicu nákladov na výrobu. Na jednej strane chceme ľuďom na mzdách pridať, no príplatky zo zákona tak, ako sú nastavené, čistú mzdu zamestnancov zvýšia len o zanedbateľnú sumu, a práve naopak, zamestnávatelia na povinných odvodoch zaplatia štátu markantnú sumu. Na druhej strane je pekárenský sektor najmenej ziskovou oblasťou. Slovenskí pekári, a nielen my, už dlhodobo bojujeme s tlakom na neprimerane nízke odbytové ceny od niektorých zahraničných reťazcov, ktoré sa v zahraničí nazývajú „predatory pricing“, ide teda o tzn. predátorské diktovanie cien.

Vidíte cesty, ako zatraktívniť a spopularizovať pekárske povolanie?

Mzdy v našej oblasti sú na jednej z najnižších úrovní. Mladí ľudia dnes nemajú o prácu v pekárni záujem, za posledný rok by ste študentov, ktorí skončili odbor pekár, spočítali na prstoch dvoch rúk. Súvisí to najmä s dobou, s rastom spotreby dopekaného pečiva, najmä mladí ľudia nepociťujú potrebu mať doma čerstvé pečivo od domáceho výrobcu.

Vo viacerých európskych krajinách si pekárenstvo vážia, napríklad takí Francúzi či Taliani sú veľkí lokálpatrioti, u nich je spotreba domáceho pečiva na vysokej úrovni.

Máte pripravenú stratégiu ako dostať kvalitné výrobky našich pekárov do reálne konkurenčnej pozície voči rôznym mrazeným a dopekaným napodobneninám?

Spotreba mrazených či dopekaných výrobkov je na vzrastajúcej krivke. Zahraničné obchodné reťazce postavili v poslednom období svoju stratégiu na ponuke rozpekaných a dopekaných pekárskych výrobkov z mrazených, alebo predpečených polotovarov priamo na predajni. Zákazníkom sa tak rozšírila ponuka, ktorú si napríklad pred 15 rokmi nevedeli ešte predstaviť. Je pravda, že tento trend v konečnom dôsledku spôsobil slovenským pekárom pokles dodávok a dnes sa tak nadnárodné reťazce obracajú na pekárov pri dopyte po tradičnom rožku či chlebe.

Avšak predpokladáme, že tento trend do istého času ustúpi. Už dnes vidíme pri určitej časti obyvateľstva dopyt po slovenskom, či dokonca lokálnom, pekárov, resp. chlebe a pečive.

Najmä zákony, prístup obchodníkov a samotných ľudí, ktorých chceme neustále presviedčať, že domáce pekárenské výrobky sú skutočne kvalitné, čerstvé a chutné.

Rokujeme s predstaviteľmi vlády o krokoch, ktoré majú viesť k ochrane pekárenského sektora na Slovensku. Je nutné, aby vláda upravila Zákon o cenách, ktorý jasne hovorí, že predaj pod ekonomicky oprávnené náklady je neprimeranou obchodnou praktikou. Zároveň sme vláde doručili analýzu dopadov sociálneho balíčka, ktorá hovorí, že celkové náklady sa len týmto krokom pekárom zvyšujú o 11 percent, pričom je predpoklad na ich ďalší rast. Ďalej je nutné zmeniť aj prístup obchodníkov.

Rozhovor s Tatianou Lopúchovou pre Roľnícke noviny

Ako chcete posilniť pozíciu Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov a pritiahnuť pekárov, ktorí doposiaľ neboli združení v žiadnej organizácii?

Hovorí sa, že v jednote je sila a tohto sa držím. Ak budeme mať rovnaké postoje ako členovia najsilnejšieho zväzu, verím, že vláda bude lepšie počúvať naše argumenty, pretože pôjde o hlas väčšiny z trhu.

Koľko pekárov celkovo v súčasnosti pôsobí na našom trhu?

Podľa prepočtov podniká na našom trhu 750 pekárov, cukrárov a cestovinárov.

Koľko z nich doposiaľ nie je organizovaných v žiadnom zväze, únii či cechu?

Len asi 250 z nich je zapojených do aktivít aspoň jedného zo štyroch pekárenských združení, ktoré na Slovensku v súčasnosti aktívne pôsobia. Teda asi 500 je neaktívnych.

Slovenskí pekári avizujú, že budú musieť prehodnocovať odbytové ceny výrobkov. Čím je to vyvolané?

Je to vyvolané najmä v dôsledku výrazného nárastu dvoch hlavných nákladových položiek - surovín a miezd. Zo surovín je to najmä múka.

Druhým problémom sú medziročné nárasty minimálnej mzdy, ktoré výrazným spôsobom ovplyvňujú hospodárenie našich členov. Ešte donedávna tvorili mzdy na celkových nákladoch 30 %, dnes je to na úrovni do 40 %. Nie je to však len o samotnom raste minimálnej mzdy, od nej sa odvíjajú aj zavedené príplatky z tzv. Sociálneho balíčka vlády.

Ako pekárom v ostatnom období vzrástli náklady?

Cena múky reálne vzrástla už v septembri v priemere o 15-20 % v závislosti na druhu múky.

Nárast minimálnej mzdy v porovnaní s rokom 2017 mal za následok nárast cca  8% v mzdových nákladoch, a ďalší 9 %-ný  nárast od 1.5.2018 z dôvodu uplatnenia tzv. sociálneho balíčka vlády. Ďalší nárast očakávame od nového roka, resp. od mája 2019, kedy do platnosti príde druhá vlna sociálneho balíčka.

Pekári avizujú hromadné prerušenie výroby počas sviatkov

Obrovský tlak zahraničných obchodných reťazcov, neochota reflektovať na neustále zvyšujúce sa náklady pekárov a nesystémové opatrenia v podobe zavádzania nových sviatkov prinútili pekárov k zásadným reštrikčným rozhodnutiam. Podľa predsedníčky Zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov Tatiany Lopúchovej mnohé pekárne na Slovensku nie sú ďalej ochotné vyrábať pekárenské výrobky počas sviatkov, keďže nedosiahli dohodu s niektorými zahraničnými obchodnými reťazcami, ktoré sa snažia napriek objektívne stúpajúcim nákladom neupravovať ceny smerom nahor, ale naopak, snažia sa dosiahnuť úplne nedôvodné zníženie odbytových cien. Výroba sa tak stáva predovšetkým počas exponovaných dní, najmä počas sviatkov a víkendov, úplne nerentabilná, zamestnávatelia nedokážu zamestnancov prinútiť prísť do práce a uhradiť im ich zákonné nároky. „Situácii nepomáha ani zavedenie sviatku na deň 30. októbra 2018, ktorý schválila Národná rada SR, keďže toto opatrenie absolútne neberie do úvahy skutočnosť, že aj počas tohto sviatku musia byť pekári v práci a pripravovať výrobu na nasledujúci deň,“ uviedla Lopúchová. Ak sa pekárňam nepodarí svoje náklady premietnuť do odbytových cien, môže dôjsť k veľmi zásadným rozhodnutiam. „Podľa mnohých podnetov, ktoré zväz dostal v posledných dňoch, slovenskí pekári už ďalej odmietajú podliehať tlaku niektorých obchodných reťazcov a podľa ich slov, ak nedôjde k rozumnej dohode o zvýšení odbytových cien v najbližších týždňoch, pekári prerušia dodávky pre týchto dodávateľov už počas vianočných sviatkov.“

Prerušenie dodávok sa podľa vyjadrení Tatiany Lopúchovej nebude s určitosťou vzťahovať na slovenské maloobchodné siete, združené vo Zväze obchodu SR, kde vzájomná komunikácia prebieha v súlade s obvyklými obchodnými zvyklosťami.

Pekári v Európe sa spojili. Podpísali spoločné memorandom o spolupráci

Neudržateľná situácia v pekárenskom priemysle donútila pekárov naprieč strednou a východnou Európou k spoločným krokom pri záchrane svojho odvetvia. Združenia, ktoré spolu zastupujú dovedna takmer 80-tisíc ľudí pracujúcich v pekárenstve, sa dohodli a spoločne podpísali Medzinárodné memorandum o spolupráci v pekárenskom priemysle. „Udržateľnosť pekárenského priemyslu má strategický význam pre celú úniu a jej riadne fungovanie je nevyhnutné v prospech európskych spotrebiteľov. V maloobchodnom predaji čoraz viac dominuje malý počet reťazcov, pričom niektoré z nich zneužívajú svoju kúpnu silu a tlačia dodávateľov do dodávok, ktoré nepokrývajú výrobné náklady. Tomuto chceme spoločne zamedziť,“ tvrdí predsedníčka Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov Tatiana Lopúchová.

Nízke ceny, ktoré sú už dlhodobo vyplácané dodávateľom nielen v Európskej únii, ale aj mimo nej, sú podľa pekárov na neudržateľnej úrovni, pričom tieto tlaky majú negatívny dosah na zamestnanosť v pekárenskom priemysle a podieľajú sa na neustálom poklese dopytu po čerstvom pečive. „Dohodli sme sa, že budeme vzájomne podporovať konzumáciu chleba a výrobkov z múky prostredníctvom národných a regionálnych kampaní, na výmene informácií s cieľom prijímať jednotnú politiku proti nekalým obchodným praktikám, budeme spoločne podporovať spravodlivé obchodné praktiky a rovnako budeme žiadať národné vlády, aby navrhli vhodné opatrenia vrátane regulácie na ochranu spotrebiteľov, pracovníkov a výrobcov pred akýmkoľvek zneužitím dominantného postavenia na miestnych trhoch,“ pripomína Tatiana Lopúchová a zároveň dodáva, že budú spoločne bojovať proti krokom, ktoré ešte zhoršujú zlú situáciu odvetvia, ako napríklad oneskorené platby, jednostranné alebo spätné zmeny zmluvných podmienok, neposkytnutie dostatočne podrobných alebo jednoznačne formulovaných informácií o zmluvných podmienkach či nútená účasť na propagačných akciách.

Marta Kováčová