Označovanie obilných alergénov
Prijatá novela zákona č.152/1995 Z.z. o potravinách venuje zvýšenú pozornosť označovaniu potravín a najmä alergénov. Umiestnenie potravín, ktoré obsahujú alergén, do trhovej sieti bez označenia ich alergénnych zložiek pokladá zákonodarca za jedno z najvážnejších porušení zákona, po ktorom nasleduje tvrdý postih. Na takéto porušenie sa vzťahuje odstavec 4 § 28 (pokuty), ktorý hovorí, že takémuto prevádzkovateľovi uloží orgán úradnej kontroly pokutu od 1 000 do 200 000 €, pričom výška pokuty je odstupňovaná od veľkosti prevádzky. Malému podnikateľovi bude uložená pokuta od 1 000 do 100 000 €, strednému od 2 000 do 150 000 a veľkému od 3 000 do 200 000 €. (Veľkosť prevádzky určuje samostatná vyhláška MPRV SR podľa počtu zamestnancov alebo položiek.)
Napriek tomu, že Podnikateľský zväz pekárov, cestovinárov a cukrárov výšku pokút resp. dôvody ich uloženia pri schvaľovaní zákona viackrát pripomienkoval, schválený bol návrh ministerstva. Zákonodarca argumentoval najmä zvyšujúcim sa počtom a vážnosťou alergických ochorení, včítane potravinových alergií.
Ak máme byť za nepresné označenie našich výrobkov tvrdo postihovaní, malo byť presné a jednoznačné aj znenie zákona resp. príslušnej vyhlášky a jej uplatňovanie v praxi.
Označovanie potravín a ich zložiek určuje 2. hlava druhej časti Potravinového kódexu SR. V prílohe č.3 tejto hlavy je uvedený zoznam zložiek – alergénov, ktoré musia mať v označení potraviny zreteľne uvedený jej názov. Na prvom mieste v tomto zozname sú uvedené obilniny obsahujúce lepok, teda základné suroviny používané v pekárskej výrobe. Konkrétne príloha č.3 v bode 1 uvádza: „Obilniny obsahujúce lepok ( ang. gluten) - (t.j. pšenica, raž, jačmeň, ovos, špalda, kamut alebo ich hybridné odrody) a výrobky z nich...“. Takáto definícia cereálneho alergénu je však značne nepresná a môže byť rôzne interpretovaná a mať rôzne následky. Ide o to, že v našej cereálnej terminológii obsahuje lepok len pšenica (rod Triticum) prípadne kukurica (glutén). U ostatných obilnín hovoríme o bielkovine a nie o lepku. Ďalej, špalda je jeden z druhov pšenice (Tritcum spelta) a ak je vo vyhláške uvedená pšenica ako rod, tak nie je nutné špaldovú pšenicu uvádzať samostatne. Na druhej strane, ak sa uvádza menovite špalda, nemôže potom vo vyhláške chýbať tvrdá pšenica (Triticum durum desf.), základná surovina na výrobu semoliny resp. cestovín. Alebo európska legislatíva nepovažuje túto zložku za alergén a pri označovaní cestovín ju nemusíme ako alergén uvádzať?
Pre zjednotenie výkladu a upresnenie pojmov sa zväz písomne obrátili na ŠVPS SR a tu je odpoveď, ktorú nám poskytol jej riaditeľ prof. Bíreš:
„– Podľa súčasne platnej európskej a aj národnej legislatívy je postačujúce, ak v zložení výrobku uvediete napríklad „pšeničná múka“, nie je potrebné túto zložku uvádzať inou formou písma a ani inou farbou a za zložením ešte uviesť, že „obsahuje lepok“ alebo zvlášť zvýrazniť „Informácia pre alergikov – výrobok obsahuje lepok“. Mnohí predajcovia však takéto informácie požadujú, nakoľko chcú ponúknuť spotrebiteľom niečo viac ako ostatní. Takéto požiadavky nad rámec legisaltívy sú riešené zmluvami medzi dodávateľom a odberateľom.
V prílohe č.3 bod 1 je uvedená pšenica. Rod pšenica (Triticum) obsahuje druhy:
Pšenica letná (Triticum aestivum L.)
Pšenica tvrdá (Triticum durum Desf.)
Pšenica špalda ( Triticum spelta)
V prílohe č.3 sa pod názvom pšenica myslia aj jej druhy. Uvedenie pšenice špalda je mätúce a malo by sa vyškrtnúť.“
Toľko z odpovedi profesora Bíreša. Myslím, že nám poskytol jednoznačné stanovisko, o ktoré sa môžeme pri označovaní alergénov oprieť a ktoré nám pomôže vyhnúť sa sankciám za nesprávne označenie pekárskych, cestovinárskych alebo cukrárskych výrobkov.
V tejto súvislosti by som rád spomenul ešte jednu našu aktivitu. Na pozvanie nášho ministerstva som mal koncom októbra možnosť zúčastniť sa medzinárodného seminára týkajúceho sa úloh a poslania Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín so sídlom v talianskej Parme (European Food Safety Authority – EFSA). Úlohou tejto inštitúcie je poskytovať orgánom EÚ nezávislé vedecké stanoviská pre legislatívnu a politickú činnosť súvisiacu s bezpečnosťou potravín. Seminár sa uskutočnil v Brne pod záštitou českého Ministerstva pôdohospodárstva. Využil som príležitosť a upozornil som predstaviteľov EFSA na nejasné až zmätočné nariadenie týkajúce sa cereálnych alergénov. Dozvedel som sa, že EFSA pripravuje podklady, ale nariadenia vydáva európska komisia (EK). A tým to zatiaľ skončilo.
Podľa môjho názoru by veci pomohlo, keby EFSA a administrácia EÚ viac spolupracovala s potravinárskou praxou. Aby nariadenia EK neboli len na papieri, ale jednoznačne viedli potravinárov pri výrobe bezpečných potravín. Hovorím to aj preto, lebo mám informáciu od holandského kolegu, technológa - pekára, že v ich krajine považujú kukuricu za alergén ?!
Ing. Bohumír Sabo, CSc.
Označovanie obilných alergénov
