Spoločnosť PENAM Slovakia, ktorá patrí do koncernu Agrofert, a. s., Andreja Babiša, je po zlúčení s Prvou Bratislavskou pekárenskou, a. s., najväčším hráčom na slovenskom pekárenskom a mlynskom trhu. Aká je história jej etablovania sa na Slovensku?
Spoločnosť PENAM SLOVAKIA, a.s., so sídlom v Nitre, bola založená 1. 3. 2006 zakladateľskou listinou, pričom jediným akcionárom spoločnosti je spoločnosť PENAM, a.s. Obe spoločnosti a spoločnosti patriace pod ne vytvárajú skupinu PENAM, ktorá patrí na českom i slovenskom trhu k popredným výrobcom pekárenských, mlynských a cukrárenských výrobkov. Od roku 2006, po založení spoločnosti PENAM SK, sa skupina PENAM rozširovala o ďalšie prevádzky či už zlúčením alebo nadobudnutím väčšinových majetkových podielov v ďalších pekárenských spoločnostiach na území SR. V roku 2008 sa spoločnosť PENAM SK stala majoritným vlastníkom spoločnosti Šarišské pekárne a cukrárne, akciová spoločnosť so sídlom v Prešove, následne o dva roky neskôr sa spoločnosť zlúčila so spoločnosťou NIPEK, a.s. (súčasná prevádzka pekáreň Nitra). Dňa 31. 3. 2011 spoločnosť rozšírila svoje pôsobenie v mlynskej oblasti na východnom Slovensku kúpou mlynu v Trebišove od spoločnosti TAJBA, a.s. V roku 2014 rozšírila svoje pôsobenie na západnom Slovensku v pekárenskej oblasti, a to kúpou spoločnosti PRVÁ BRATISLAVSKÁ PEKÁRENSKÁ a .s. Dva roky dozadu, v roku 2016 spoločnosť Penam kúpila väčšinový podiel v pekárni P E Z A, a.s.
Ktoré výrobné prevádzky spadajú pod PENAM Slovakia a koľko v nej celkovo pracuje zamestnancov?
Aktuálne spadajú pod skupinu PENAM Slovakia pekárne Bratislava (PBP), pekáreň Nitra, pekáreň Lučenec, pekáreň Peza, a .s. Žilina a Šarišské pekárne a cukrárne, a.s. Prešov. Okrem výroby pekárenských produktov sa PENAM Slovakia zameriava aj na výrobu múky a mlynských produktov v mlyne Trnava, v mlyne Ivanka pri Nitre a mlyne Trebišov. Penam Slovakia v súčasnosti zamestnáva približne 1300 zamestnancov.
Jedným z najväčších problémov slovenského pekárstva je nedostatok kvalifikovaných pekárov, pretože mladí ľudia nemajú o remeslo záujem. PENAM sa rozhodol vybrať sa cestou duálneho vzdelávania. Ako sa osvedčilo v spoločnosti PENAM? Je to podľa Vás najlepšia cesta, ako pritiahnuť do pekární kvalifikované pracovné sily, alebo sú aj iné riešenia?
Samozrejme ako mnohé iné spoločnosti a pekárne na Slovensku, aj spoločnosť Penam má problém s nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov. Aktuálne staviame na kľúčových kmeňových zamestnancoch, ktorých je, bohužiaľ, čoraz menej. Neustále sa snažíme vychovávať a školiť pekárov z vlastných radov, no aj tie sa neustále zužujú. O prácu v pekárni nemajú mladí ľudia záujem hlavne z dôvodu nočnej a víkendovej práce, ale aj kvôli finančnému ohodnoteniu, ktoré je jedno z najnižších z pohľadu potravinárskeho priemyslu. Samozrejme, skúšame všetky dostupné možnosti ako získať nových zamestnancov. Jednou z možnosti je aj duálne vzdelávania, no bohužiaľ, musím konštatovať, že prísun mladých ľudí do pekární prostredníctvom duálneho vzdelávania nesplnil naše očakávanie. Spoločnosť Penam vidí duálne vzdelávanie ako jednu z ciest riešenia nedostatku zamestnancov, pričom už zrealizovala všetky potrebné legislatívne kroky (certifikácia pekárne na spôsobilosť duálneho vzdelávania, máme uzatvorené zmluvy o duálnom vzdelávaní s SOU potravinárskymi, no bohužiaľ, doteraz sa nepodarilo uzatvoriť ani jednu zmluvu so študentom, ktorý by prejavil reálny záujem o toto remeslo).
Jedným z riešení, ako zatraktívniť toto povolanie je vytvorenie konkurenčných platových podmienok pre zamestnanca, čo však momentálna ekonomická situácia v pekárenskom priemysle neumožňuje.
PENAM stavil na kvalitu svojich výrobkov a na zdravý štýl stravovania. Aký široký sortiment vyrába a aké novinky pripravuje na trh v najbližšom období?
Penam sa snaží osloviť svojou ponukou širokú skupinu zákazníkov. Zákazníkom, ktorí uprednostňujú klasické, základné pekárenské výrobky akými sú tradičné chleby a bežné pečivo, kde sa snažíme udržať vyrovnanú kvalitu našich výrobkov, ponúkame dostatočne široký sortiment. Zákazníkom, ktorí sa orientujú na zdravý životný štýl ponúkame výrobky z úspešného FIT radu a NATUR radu (bez pridaných „E-čiek“). Myslíme aj na zákazníkov, ktorí uprednostňujú bezlepkové výrobky, ktorým ponúkame chutné výrobky z radu VITACELIA.
Spomenúť musím aj Slovanské chleby, ktoré sú bohaté na tradičné suroviny akými sú napríklad varené zemiaky a cícerové zrná. Celkovo vyrábame zhruba 600 druhov výrobkov.
V najbližšom období spúšťame výrobu chleba PŠENO z radu NATUR, ktorý získal na výstave Danubius Gastro ocenenie ako Najlepší chlieb „bez hraníc“ 2018.
Aktuálne uvádzame na trh aj výrobky prémiového radu „Zo srdca sladké“, ktoré vynikajú dôkladným výberom ingrediencií tak, aby každý výrobok získal jedinečnú chuť a vôňu. V spomínanom rade pripravujeme výrobok Swing s náplňou čokoládovou, Twister s náplňou makovou, ako aj záviny v najobľúbenejších príchutiach.
PENAM dodáva svoje výrobky do obchodných reťazcov. Keďže patrí medzi ich najväčších producentov, má pravdepodobne lepšie východiskové pozície pri rokovaniach o cenách. Alebo tomu tak nie je?
Byť jedným z najväčších výrobcov a dodávateľov pekárenských výrobkov do nadnárodných sietí je veľakrát dvojsečné. Na jednej strane sa môže zdať, že má takáto spoločnosť dobré, alebo lepšie vyjednávacie postavenie, no na druhej strane pri vyjednávaní podstupuje oveľa väčšie riziko možnej straty významného objemu výroby – dodávok, pokiaľ by bolo rokovanie neúspešné. Podľa posledného vývoja na pekárenskom trhu sa práve veľkosť výrobcu a závislosť na nadnárodných sieťach javí ako nevýhoda.
Kam sa bude uberať PENAM v nasledujúcich rokoch? Pripravuje ďalšie expanzie?
Penam v najbližších rokoch neplánuje nákup ďalších pekárni, no to neznamená, že neuvažujeme o expanzii. Expanziu plánujeme hlavne vo forme kľúčových investícií do automatizácie výrobných liniek a modernizácie našich prevádzok, ktoré nám prinesie vyššiu produktivitu, kvalitu a čerstvosť našich výrobkov. No pokiaľ to bude nevyhnutné alebo to bude dávať ekonomicky zmysel, nebránime sa ani ďalšiemu rozšíreniu.
Ste predsedom Únie priemyselných pekárov Slovenska. Aké hlavné ciele má Únia a koho združuje?
Únia priemyselných pekárov združuje spoločnosti Penam Slovakia, a. s., Peza, Včela – Lippek k. s. Liptovské pekárne a cukrárne, a.s., Vamex, a.s., DANUBIA, a.s., Kysucké pekárne, a.s., Senické a skalické pekárne, a.s, MPC CESSI, a.s., Pekáreň Juraj Oremus s.r.o., Jozef Oremus pekáreň Bánov. Hlavným cieľom UPPSR – je presadenie ekonomicky oprávnených nákladov do zákonnej formy. Naposledy UPPSR nechala vo výskumnom ústave ekonomickom vypočítať ekonomicky oprávnené náklady za rok 2014, v roku 2017 sme tieto oprávnené náklady aktualizovali, pretože sme chceli zistiť, v akom stave sa slovenský pekárenský priemysel nachádza. Bohužiaľ, po aktualizácii týchto nákladov musíme konštatovať, že pekárenský priemysel sa dostáva ešte do zložitejšej situácie ako pred rokom 2014. Našou prioritou je práve preto ich akceptovanie u odberateľov – zahraničných reťazcov. Od vlády preto požadujeme, aby pomohla vyriešiť túto patovú situáciu. A to tak, že v zákone o cenách určí minimálne odbytové ceny vo forme ekonomicky oprávnených nákladov. Taktiež chceme presadiť, aby sa v avizovanej novele zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny, zmenila formulácia zákazu nákupu pod výrobné náklady na zákaz nákupu pod oprávnené náklady.
Národná rada SR dňa 14. 2. 2018 schválil novelu Zákonníka práce, ktorou sa od 1. mája 2018 zvýšili príplatky za nočnú a sviatočnú prácu, zaviedli sa príplatky za prácu v sobotu a nedeľu a pre zamestnancov 13. aj 14. platy. Vy ste ešte pred jej prijatím upozorňovali, že povinné príplatky budú pekárne stáť okolo 18 miliónov eur, pre mnohé pekárne budú likvidačné a povedú k zvýšeniu cien chleba a pečiva. Naplní sa Vaša predpoveď, alebo sú ešte pekárne schopné nájsť nejaké finančné rezervy?
Pokiaľ sa pekárom nepodarí navýšiť svoje odbytové ceny aspoň do takej výšky, ktorá vykompenzuje nárast osobných nákladov, myslím, že dôjde k zatváraniu niektorých pekárni. Upozorňujem aj na to, že okrem výrazného nárastu osobných nákladov budú rásť aj iné náklady. Napríklad služby, ktoré pekári nakupujú, ceny energie, ceny surovín a pod.
Ak sa následne zvýši cena čerstvých pekárskych výrobkov, nezvýši sa dopyt po dopekaných výrobkoch, ktorých je aj tak na pultoch v obchodoch čoraz viac, alebo nevzrastie ešte viac dovoz chleba a pečiva zo zahraničia?
Nevylučujem, že sa to nemôže stať, no na druhej strane je potrebné si uvedomiť, že aj na dopekanie mrazených výrobkov priamo v obchodoch sú potrební zamestnanci, ktorých platy sa budú takisto zvyšovať, a ak by mali obchody dopekať význame väčšie objemy pekárenských výrobkov, museli by investovať do väčšej skladovacej mrazenej plochy, ako aj do plochy na pečenie tak, aby dokázali vypiecť požadované množstvo. Toto by bol aj pre obchod dodatočný náklad a zvýšená potreba zamestnancov, ktorých je na trhu nedostatok.
Aká je v súčasnosti spotreba chleba a pečiva na Slovensku? Má stúpajúcu, alebo klesajúcu tendenciu?
V roku 2000 bola spotreba chleba 50,2 kg a pečiva 33,4 kg na obyvateľa. V roku 2010 bola spotreba chleba 41,1 kg a pečiva 29,1 kg na obyvateľa, čo je z hľadiska celkovej spotreby pokles o 17,2 % k spotrebe roku 2000.
V roku 2015 bola spotreba chleba 35,1 kg a pečiva 30,0 kg na obyvateľa, čo je pokles o 22,1% k spotrebe roku 2000.
Myslím, že spotreba týchto základných výrobkov bude ešte ďalej klesať, súvisí to s demografickým vývojom a so zmenou životného štýlu. Na druhú stranu bude určite stúpať predaj špeciálnych výrobkov s pridanou hodnotou.
Ďalším problémom, ktorý dlhodobo trápi pekárov, sú nekalé obchodné praktiky obchodných reťazcov. Ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná predstavila návrh zákona, ktorý by mal eliminovať skryté poplatky, skrátiť lehoty splatnosti faktúr a zároveň by dával poškodzovaným potravinárom možnosť predkladať anonymné podnety. Myslíte si, že vyrieši hlavné problémy obchodných vzťahov medzi dodávateľmi a odberateľmi potravín, alebo prinesie zase iba čiastkové riešenia?
Podporujeme tento návrh a vítame aj spomínané zmeny, ktoré určite pekárom uľahčia situáciu. UPPSR predložila svoje pripomienky k zákonu, ktoré súviseli priamo s elimináciou takýchto praktík, no bohužiaľ, nie všetky boli akceptované.
Čo by mohlo pomôcť slovenskému pekárstvu, aby prestalo neustále bojovať s existenčnými problémami a mohlo sa plne sústrediť iba na zvyšovanie kvality produkcie a rozširovanie sortimentu?
Možno by stačilo, aby si začali samotní pekári vážiť svoju prácu, energiu a úsilie do nej vložené. Určite, by nám všetkým pomohlo spravodlivé rozdelenie marže medzi prvovýrobcov, spracovateľov a výrobcov, čiže medzi pekárom a obchodom. Takýmto spôsobom by sa späť do pekárni dostal dostatok financií na stabilizáciu zamestnancov, na ich výchovu a vzdelávanie, na investície a inovácie, ktoré by sa premietli do kvalitnejších a zdravších výrobkov, ktoré by boli dostupné za prijateľné ceny pre celú širokú verejnosť.
